Urán
Urán, siedma planéta našej slnečnej sústavy, je plynný obor a otáča sa kolmo na Slnko (presnejšie pod uhlom 82°, šikmá veža v Pise má uhol 86°). Na severnom póle je pol uránskeho roka svetlo (teda 47 pozemských rokov) aj keď sa Urán okolo svojej osi otočí raz za 17 hodín (teda polárny deň tam trvá okolo 23 844 uránskych dní).
Má aj prstence, ktoré sú viditeľné aj zo Zeme. Významný je prstenec ε vzdialený 51 tis. km (11 cm v našej mierke; široký je 20-96 km) a prstenec δ vo vzdialenosti 48 tis. km (10 cm v našej mierke; široký je 14-18 km).
| Urán | Zem | ||
|---|---|---|---|
| Vzdialenosť od Slnka | skutočná | 19,189 AU | 1,000 AU |
| v mierke | 6,2 km | 322 m | |
| svetlo od Slnka prejde za | 2,7 h | 8 m 19 s | |
| Rozsah vzdialenosti od Slnka | skutočný | 18,282 AU až 20,096 AU | 0,983 AU až 1,016 AU |
| v mierke | 5,9 až 6,5 km | 317 až 327 m | |
| svetlo od Slnka prejde za | 2,5 h až 2,8 h | 8 m 11 s až 8 m 27 s | |
| Priemer | skutočný | 51 118 km | 12 742 km |
| ako násobok nášho Mesiaca | 14,71 x | 3,67 x | |
| v mierke | 11,0 cm | 27,5 mm | |
| Dĺžka obehu | okolo Slnka | 84,0 rokov | 365,3 dní |
| Za deň sa posunie o | stupňov | 0,0 ° | 1,0 ° |
| v našej mierke | 130 cm | 550 cm | |
| Hmotnosť | skutočná | 8,681*1025 kg | 5,972*1024 kg |
| v mierke | 0,869 kg | 59,8 g | |
| ako násobok nášho Mesiaca | 1 180x | 81,3x |
- Uranus in English
- viac na wikipédii
- zdrojom údajov je wikidata
Mesiace Uránu
Urán má desiatky mesiacov, tu uvádzame 5 najvýznamnejších. Okolo Urána sa otáčajú pod rovnakým uhlom ako sa otáča Urán.
| Miranda | Ariel | Umbriel | Titania | Oberon | ||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Vzdialenosť od Uránu | skutočná | 129 872 km | 191 020 km | 266 300 km | 436 300 km | 583 520 km |
| v mierke | 28,0 cm | 41,2 cm | 57 cm | 94 cm | 126 cm | |
| svetlo od Uránu prejde za | 0,4 s | 0,6 s | 0,9 s | 1,5 s | 1,9 s | |
| Priemer | skutočný | 468 km | 1 158 km | 1 169 km | 1 577 km | 1 523 km |
| ako násobok nášho Mesiaca | 0,13 x | 0,33 x | 0,34 x | 0,45 x | 0,44 x | |
| v mierke | 1,01 mm | 2,50 mm | 2,52 mm | 3,40 mm | 3,28 mm | |
| Dĺžka obehu | okolo Uránu | 1,4 dní | 2,5 dní | 4,1 dní | 8,7 dní | 13,5 dní |
| Za deň sa posunie o | stupňov | 254,7 ° | 142,9 ° | 86,9 ° | 41,4 ° | 26,7 ° |
| v našej mierke | 120 cm | 100 cm | 90 cm | 70 cm | 60 cm | |
| Dĺžka dňa | 8,7 dní | |||||
| Hmotnosť | skutočná | 6,600*1019 kg | 1,353*1021 kg | 1,172*1021 kg | 3,527*1021 kg | 3,013*1021 kg |
| v mierke | 0,000661 g | 0,0135 g | 0,0117 g | 0,0353 g | 0,0302 g | |
| ako násobok nášho Mesiaca | 0,000898x | 0,0184x | 0,0159x | 0,0480x | 0,0410x | |
![]() | ![]() | ![]() | ![]() | ![]() |
Novinky z Uránu
28. 10. 2025: Sústavy ľadových obrov: Čo (ne)vieme o Uráne a Neptúne ☼ Článok uvádza prehľad našich súčasných poznatkov o sústavách Uránu a Neptúna, a tiež aktuálny súbor otázok a motivácií pre ich prieskum . . .
3. 10. 2025: Ďalší mesiac Uránu ☼ Vedci pomocou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) objavili v poradí už 29. mesiac planéty Urán . . .
21. 8. 2025: Vedci objavili ďalší mesiac planéty Urán. Široký je iba desať metrov ☼ Astronómovia objavili pomocou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) nový mesiac planéty Urán. Široký je desať metrov . . .
20. 8. 2025: Vedci objavili s pomocou vesmírneho teleskopu Jamesa Webba ďalší mesiac planéty Urán ☼ Počet objavených mesiacov zrejme nie je konečný . . .
11. 6. 2025: Nový pohľad na hmlovinu ☼ Astronómovia vytvorili dosiaľ najlepší 3D pohľad na Prstencovú hmlovinu, zvyšok atmosféry zomierajúcej hviezdy podobnej Slnku. Tieto hmloviny sa nazývajú aj planetárne hmloviny, lebo pri objave prvých z nich v 18. storočí sa v ďalekohľadoch podobali na kotúčik práve objavenej planéty Urán. Napriek jej zdanlivo kruhovému . . .
12. 5. 2025: Urán a jeho teplo ☼ Podľa vedcov Urán vyžaruje viac energie, ako získava zo Slnka. Sonda Voyager 2 v roku 1986 nezaznamenala na planéte výrazný prebytok tepla . . .
16. 4. 2025: Ako dlho trvá deň na Uráne? Trochu dlhšie, než sme si mysleli ☼ Hubblov vesmírny ďalekohľad priniesol po viac než dekáde prieskumu nové zistenia o plynutí času na tretej najväčšej planéte slnečnej sústavy . . .
26. 11. 2024: Na Uráne i Neptúne by podľa novej teórie mohol byť oceán hlboký tisíce kilometrov ☼ Pod namodralou atmosférou planét Urán a Neptún sa možno ukrýva oceán plný vody hlboký až niekoľko tisíc kilometrov . . .
13. 11. 2024: Namiesto Marsu mesiace Uránu? Vedci skúmajú, či je na nich možný život ☼ Planéta Urán a jej päť najväčších mesiacov možno nie sú iba prázdnymi vesmírnymi telesami, ako si dlho vedci mysleli. Je možné, že sa na ich povrchu nachádzajú oceány a dokonca by mohli podporovať život . . .
6. 1. 2024: Takmer sa nelíšia. Astronómovia ukázali, akú farbu v skutočnosti majú Urán a Neptún ☼ Fotografie sa v minulosti upravovali . . .
3. 1. 2024: Webb skúmal neúspešné hviezdy. Našiel najmenšiu ☼ Urán nie je len modrá guľa bez štruktúr . . .
30. 10. 2023: Vedci spozorovali na Uráne neobvyklý jav: Výsledky skúmania môžu pomôcť pri hľadaní mimozemského života ☼ Objav by však mohol byť užitočný aj na našej planéte . . .
2. 5. 2023: Senzor ďalekohľadu Jamesa Webba má poruchu. V apríli ukázal prstence Uránu aj rodiacu sa kopu galaxií ☼ Aprílové novinky z Webbovho ďalekohľadu . . .
18. 4. 2023: Trpasličia planéta s prstencom ☼ Najznámejším objektom s prstencami v našej Slnečnej sústave je planéta Saturn. Svoje vlastné prstence však majú aj všetky ostatné vonkajšie planéty, teda Jupiter, Urán a Neptún, ale aj trpasličia planéta Haumea a asteroid Chariklo. Do tejto kategórie pribudol ďalší objekt. Astronómovia potvrdili existenciu prstenca pri . . .
6. 4. 2023: Urán nikdy nevyzeral lepšie. Na novej snímke žiaria prstence planéty ☼ Záber vyhotovil teleskop Jamesa Webba . . .
Verná prechádzka slnečnou sústavou v Bratislave a okolí v mierke 1:464 mil.
V tejto mierke má Slnko 3 metre, Zem 2,75 cm a Mesiac 7,5 mm.




