Zem
71 % povrchu modrej planéty, z ktorej toto čítate, tvorí voda. Samotný Tichý oceán má väčšiu plochu, ako je povrch Marsu. Má jeden Mesiac.
Je Zem guľatá?
krátka odpoveď: áno
dlhšia odpoveď: nie je úplne guľatá, má tvar geoidu lebo polomer na rovníku je väčší ako na póloch a plus existujú pohoria ako Himaláje alebo Pamír
dlhá odpoveď: je guľatá. Rozdiel medzi maximom a minimom je cca 20 km (Everest 8848 m vs. Mariánska priekopa 10984 m; polomer na rovníku 6378 km vs. polomer na póloch 6357 km), čo pri 12 742 km priemere je skoro nič. Pre porovnanie, ak by sme Zem zmenšili na biliardovú guľu, rozdiel by bol 0,09 mm. Teda Zem je guľatejšia ako profesionálna biliardová guľa, ktorá má podľa pravidiel výrobnú toleranciu 0,127 mm.
Ako ďaleko sú družice?
100 km sa všeobecne chápe ako hranica vesmíru, v našej mierke je to 0,2 mm. Teda celá atmosféra Zeme je menej ako lak na tejto guľôčke.
Medzinárodná vesmírna stanica je vo výške cca 413 km nad povrchom zeme, čo prestavuje 0,9 mm v našej mierke. Na nižšej obežnej dráhe je väčšina družíc.
Geostacionárna dráha je vo výške 35800 km nad povrchom Zeme, čo prestavuje 7,7 cm v našej mierke.
Mesiac krúži okolo Zeme vo vzdialenosti cca 384 000 km, čo je v našej mierke 82 cm.
Satelit DSCOVR sa nachádza v L1 bode, vo vzdialenosti 1,5 milióna km smerom k Slnku, teda 3,2 m v našej mierke. Slúži na pozorovanie Slnka ale robí aj zábery Zeme, ako je aj aktuálna fotka Zeme tu nižšie.
JWST je v bode L2 vzdialenom cca 1,5 mil. km smerom od Slnka, teda tiež 3,2 metra.
Zem z 2026-08-31 22:39:32
Kedy je Zem najbližšie k Slnku?
Myslíte si, že Zem je najbližšie k Slnku v lete? Však vtedy je najteplejšie...
Vyššie teploty v lete sú spôsobené dlhším dňom a kratšou nocou, keďže počas dlhšieho letného dňa dopadne na naše územie viac slnečných lúčov pod kolmejším uhlom ako počas kratšieho zimného dňa. Dlhšie dni a kratšie noci sú dôsledkom faktu, že os otáčania Zeme je naklonená, čo to vidno na každom glóbuse.
Zem je najbližšie k Slnku v januári, tento rok to bolo 3. januára 2026 o 18:15 nášho času. Najďalej od Slnka bude 6. júla 2026 o 19:30.
| Zem | ||
|---|---|---|
| Vzdialenosť od Slnka | skutočná | 1,000 AU |
| v mierke | 322 m | |
| svetlo od Slnka prejde za | 8 m 19 s | |
| Rozsah vzdialenosti od Slnka | skutočný | 0,983 AU až 1,016 AU |
| v mierke | 317 až 327 m | |
| svetlo od Slnka prejde za | 8 m 11 s až 8 m 27 s | |
| Priemer | skutočný | 12 742 km |
| ako násobok nášho Mesiaca | 3,67 x | |
| v mierke | 27,5 mm | |
| Dĺžka obehu | okolo Slnka | 365,3 dní |
| Za deň sa posunie o | stupňov | 1,0 ° |
| v našej mierke | 550 cm | |
| Dĺžka dňa | 24,0 hodín | |
| Hmotnosť | skutočná | 5,972*1024 kg |
| v mierke | 59,8 g | |
| ako násobok nášho Mesiaca | 81,3x |
- Earth in English
- viac na wikipédii
- zdrojom údajov je wikidata
Novinky zo Zeme
28. 8.: BepiColombo dorazilo k Merkúru: Začína sa historická fáza usádzania na obežnú dráhu ☼ Spoločná misia ESA a japonskej agentúry JAXA s názvom BepiColombo dosiahla svoj dlho očakávaný míľnik pri najvnútornejšej planéte našej sústavy. Po rokoch zložitých manévrov, gravitačných preletov okolo Zeme, Venuše a samotného Merkúru začína sonda proces svojho finálneho príletu na obežnú dráhu. Táto komplexná operácia si vyžaduje extrémnu presnosť, keďže sonda musí spomaliť a nechať sa zachytiť . . .
27. 8.: Takmer celý sa ponorí do úplného tieňa Zeme: Kedy a kde pozorovať zatmenie Mesiaca? ☼ V piatok (28. 8.) ráno bude možné pozorovať čiastočné zatmenie Mesiaca. Bude ho možné pozorovať všade, kde bude nad obzorom . . .
19. 8.: Z Kysúc pomáha strážiť Zem pred asteroidmi. Marián Urbaník je súčasťou svetovej planetárnej obrany ☼ Jeho veľkým snom zostáva cesta do vesmíru . . .
19. 8.: Japonsko mieri k mesiacom Marsu, vzorky z Phobosu môžu odhaliť tajomstvá vzniku života ☼ Japonsko pripravuje ambicióznu vesmírnu misiu k mesiacom Marsu, ktorá by mohla pomôcť objasniť vznik Slnečnej sústavy aj podmienok potrebných pre život na Zemi. Sonda Martian Moons eXploration (MMX) má v najbližších mesiacoch odštartovať z vesmírneho strediska Tanegašima a pokúsi sa odobrať vzorky z povrchu mesiaca Phobos. Nepilotovaná sonda zostane približne tri roky na obežnej dráhe Marsu . . .
10. 8.: Zatmenie Slnka bude úplné nad Španielskom aj Islandom. Na Slovensku čiastočné ☼ Na priamku medzi Zemou a Slnkom sa dostane Mesiac, ktorý vrhá tieň na zemský povrch . . .
5. 8.: Do Mesiaca pravdepodobne narazila časť rakety SpaceX. Vedci sa snažia lokalizovať kráter ☼ Potvrdenie kolízie sa podľa neho čaká v priebehu hodín až dní. Experti už skôr uviedli, že Zemi ani Mesiacu nehrozí žiadne nebezpečenstvo . . .
4. 8.: Časť rakety narazí do Mesiaca silou troch ton TNT. Oblak prachu bude viditeľný zo Zeme ☼ Horný stupeň nosnej rakety Falcon 9 sa posledný rok a pol nekontrolovateľne unášal vesmírom . . .
3. 8.: Koniec prirodzenej noci? Americká spoločnosť chce z vesmíru odrážať slnečné svetlo na Zem ☼ Americký startup Reflect Orbital získal povolenie na prvý test obrovského zrkadla, ktoré môže otvoriť úplne novú kapitolu využívania vesmíru . . .
30. 7.: Záhadné objekty ďaleko za Neptúnom naznačujú možnosť existencie druhého pásu ľadových telies ☼ Najvzdialenejšie objekty v slnečnej sústave, ktoré máme možnosť pozorovať zo Zeme, sa nachádzajú v Edgeworthovom-Kuiperovom páse za dráhou Neptúna. Nie sú to najvzdialenejšie objekty vôbec, ktoré podliehajú príťažlivosti Slnka. Najvzdialenejšie sú kométy v Oortovom oblaku, o ich existencii však vieme len vďaka výpočtom ich dráh, nie vďaka pozorovaniu . . .
19. 7.: Chcete cestovať na Mars bez opustenia Zeme? NASA hľadá dobrovoľníkov vo veku od 30 do 55 rokov ☼ Stať sa súčasťou výpravy na Mars je zatiaľ pre väčšinu ľudí nesplniteľným snom. Americká vesmírna agentúra NASA však ponúka možnosť vyskúšať si aspoň pozemskú simuláciu takejto misie. Hľadá dobrovoľníkov, ktorí strávia celý rok v uzavretých priestoroch napodobňujúcich medziplanetárny let a pobyt na povrchu iného kozmického telesa . . .
17. 7.: Zaujímavé fakty o Zemi: nečakaný tvar, extrémy a pohyb ☼ Hoci sa ľudskému oku zdá byť zemský povrch statický, planéta prechádza neustálym vývojom. Od rýchleho posúvania magnetických pólov až po vzďaľovanie Mesiaca je náš svet dejiskom neviditeľných, no fascinujúcich zmien . . .
16. 7.: Cesta do vnútra hviezdy: Ako vyzerajú vrstvy Slnka? ☼ Slnko dodáva Zemi energiu už celé miliardy rokov. Túto obrovskú plazmovú guľu netvorí jednoliata hmota. Naša hviezda totiž pozostáva z niekoľkých odlišných vnútorných a vonkajších vrstiev . . .
13. 7.: Jeho meno bude navždy obiehať okolo Slnka. Kysučan spolupracuje s NASA a pomáha chrániť Zem ☼ Z amatérskeho fotografa sa stal uznávaný pozorovateľ asteroidov . . .
12. 7.: Zem odfotili z vesmíru pomocou slovenského satelitu: Pozrite si unikátne zábery ☼ Satelit Marína je už druhou súkromnou slovenskou misiou. Prvenstvo drží ružový satelit s názvom Veronika, ktorý bol do vesmíru vynesený v roku 2023 . . .
10. 7.: Päť zvláštnych fyzikálnych javov, ktoré bežne zažijete iba vo vesmíre ☼ Vesmír funguje úplne inak ako naša planéta. Ukrýva formy hmoty a fyzikálne javy, ktoré na Zemi bežne nezažívame . . .
Podporte doplnenie slnečnej sústavy cez startlab.sk
Verná prechádzka slnečnou sústavou v Bratislave a okolí v mierke 1:464 mil.
V tejto mierke má Slnko 3 metre, Zem 2,75 cm a Mesiac 7,5 mm.
