Zem
71 % povrchu modrej planéty, z ktorej toto čítate, tvorí voda. Samotný Tichý oceán má väčšiu plochu, ako je povrch Marsu. Má jeden Mesiac.
Je Zem guľatá?
krátka odpoveď: áno
dlhšia odpoveď: nie je úplne guľatá, má tvar geoidu lebo polomer na rovníku je väčší ako na póloch a plus existujú pohoria ako Himaláje alebo Pamír
dlhá odpoveď: je guľatá. Rozdiel medzi maximom a minimom je cca 20 km (Everest 8848 m vs. Mariánska priekopa 10984 m; polomer na rovníku 6378 km vs. polomer na póloch 6357 km), čo pri 12 742 km priemere je skoro nič. Pre porovnanie, ak by sme Zem zmenšili na biliardovú guľu, rozdiel by bol 0,09 mm. Teda Zem je guľatejšia ako profesionálna biliardová guľa, ktorá má podľa pravidiel výrobnú toleranciu 0,127 mm.
Ako ďaleko sú družice?
100 km sa všeobecne chápe ako hranica vesmíru, v našej mierke je to 0,2 mm. Teda celá atmosféra Zeme je menej ako lak na tejto guľôčke.
Medzinárodná vesmírna stanica je vo výške cca 413 km nad povrchom zeme, čo prestavuje 0,9 mm v našej mierke. Na nižšej obežnej dráhe je väčšina družíc.
Geostacionárna dráha je vo výške 35800 km nad povrchom Zeme, čo prestavuje 7,7 cm v našej mierke.
Mesiac krúži okolo Zeme vo vzdialenosti cca 384 000 km, čo je v našej mierke 82 cm.
Satelit DSCOVR sa nachádza v L1 bode, vo vzdialenosti 1,5 milióna km smerom k Slnku, teda 3,2 m v našej mierke. Slúži na pozorovanie Slnka ale robí aj zábery Zeme, ako je aj aktuálna fotka Zeme tu nižšie.
JWST je v bode L2 vzdialenom cca 1,5 mil. km smerom od Slnka, teda tiež 3,2 metra.
Zem z 2026-05-30 23:35:39
Kedy je Zem najbližšie k Slnku?
Myslíte si, že Zem je najbližšie k Slnku v lete? Však vtedy je najteplejšie...
Vyššie teploty v lete sú spôsobené dlhším dňom a kratšou nocou, keďže počas dlhšieho letného dňa dopadne na naše územie viac slnečných lúčov pod kolmejším uhlom ako počas kratšieho zimného dňa. Dlhšie dni a kratšie noci sú dôsledkom faktu, že os otáčania Zeme je naklonená, čo to vidno na každom glóbuse.
Zem je najbližšie k Slnku v januári, tento rok to bolo 3. januára 2026 o 18:15 nášho času. Najďalej od Slnka bude 6. júla 2026 o 19:30.
| Zem | ||
|---|---|---|
| Vzdialenosť od Slnka | skutočná | 1,000 AU |
| v mierke | 322 m | |
| svetlo od Slnka prejde za | 8 m 19 s | |
| Rozsah vzdialenosti od Slnka | skutočný | 0,983 AU až 1,016 AU |
| v mierke | 317 až 327 m | |
| svetlo od Slnka prejde za | 8 m 11 s až 8 m 27 s | |
| Priemer | skutočný | 12 742 km |
| ako násobok nášho Mesiaca | 3,67 x | |
| v mierke | 27,5 mm | |
| Dĺžka obehu | okolo Slnka | 365,3 dní |
| Za deň sa posunie o | stupňov | 1,0 ° |
| v našej mierke | 550 cm | |
| Dĺžka dňa | 24,0 hodín | |
| Hmotnosť | skutočná | 5,972*1024 kg |
| v mierke | 59,8 g | |
| ako násobok nášho Mesiaca | 81,3x |
- Earth in English
- viac na wikipédii
- zdrojom údajov je wikidata
Novinky zo Zeme
17. 7.: Zaujímavé fakty o Zemi: nečakaný tvar, extrémy a pohyb ☼ Hoci sa ľudskému oku zdá byť zemský povrch statický, planéta prechádza neustálym vývojom. Od rýchleho posúvania magnetických pólov až po vzďaľovanie Mesiaca je náš svet dejiskom neviditeľných, no fascinujúcich zmien . . .
16. 7.: Cesta do vnútra hviezdy: Ako vyzerajú vrstvy Slnka? ☼ Slnko dodáva Zemi energiu už celé miliardy rokov. Túto obrovskú plazmovú guľu netvorí jednoliata hmota. Naša hviezda totiž pozostáva z niekoľkých odlišných vnútorných a vonkajších vrstiev . . .
13. 7.: Jeho meno bude navždy obiehať okolo Slnka. Kysučan spolupracuje s NASA a pomáha chrániť Zem ☼ Z amatérskeho fotografa sa stal uznávaný pozorovateľ asteroidov . . .
10. 7.: Päť zvláštnych fyzikálnych javov, ktoré bežne zažijete iba vo vesmíre ☼ Vesmír funguje úplne inak ako naša planéta. Ukrýva formy hmoty a fyzikálne javy, ktoré na Zemi bežne nezažívame . . .
8. 7.: PODCAST: Lukáš Karaffa: Výskum SAV prispeje k odstráneniu vesmírneho odpadu ☼ Okolo Zeme dnes obieha viac odpadu, než si väčšina ľudí dokáže predstaviť. Každý kus je potenciálnou hrozbou pre satelity, ktoré denne používame . . .
7. 7.: Misia, ktorá nemá obdobu. NASA vypustila robota na záchranu ďalekohľadu, ktorý stráca výšku ☼ V piatok 3. júla spustila NASA misiu na záchranu ďalekohľadu Swift. Družica je vo vesmíre od roku 2004. Pôvodne obiehala Zem vo výške okolo 600 kilometrov, ale dnes sa pohybuje len zhruba 350 kilometrov nad zemským povrchom a ďalej klesá. Zvýšené trenie zvyškov atmosféry by družicu v dohľadnom čase zničilo. „Bez záchrannej misie Swift čoskoro zhorí v atmosfére,“ vraví [… . . .
7. 7.: Základný podpis života ☼ Vedci hľadajúci život mimo Zeme sa zvyčajne zameriavajú na identifikáciu správnych molekúl, ktoré by sa mali hľadať na vzdialených miestach . . .
5. 7.: Japonská sonda letela okolo asteroidu v teste technológií na ochranu Zeme ☼ Hajabusa 2 letela rýchlosťou viac ako 18‐tisíc kilometrov za hodinu . . .
3. 7.: Misia ako zo sci-fi: Dnes vyslali vesmírneho robota, aby zachránil padajúci satelit ☼ Nie je nič výnimočné na tom, že satelity z nízkej obežnej dráhy padajú späť na Zem. Zvyčajne však ide o malé a pomerne lacné zariadenia, ktoré sú nahrádzané novými kusmi . . .
25. 6.: Má najstarší kráter tri miliardy rokov? Prezradili ho minerálne hodiny ☼ Ak sa vek krátera potvrdí, môže priniesť kľúčové poznatky o ranej Zemi . . .
25. 6.: Magnetické pole Zeme slabne a jadro mení smer. Čo zistili európske satelity? ☼ Prúdenie roztaveného železa vo vonkajšom zemskom jadre nečakane zmenilo smer. Dáta z európskych satelitov teraz pomáhajú vedcom pochopiť skrytú dynamiku v centre našej planéty . . .
24. 6.: Je vinníkom Slnko? ☼ Globálne otepľovanie je fakt podložený meraniami, o ktorom už nikto nepochybuje. V otázke jeho príčin však taká zhoda nie je . . .
22. 6.: Pohľad na Zem z vesmíru: Satelity už dlho mapujú klimatické zmeny ☼ Satelity americkej vesmírnej agentúry poskytujú nepretržitý a detailný pohľad na Zem z vesmíru. Tieto prístroje vedcom pomáhajú sledovať dôležité klimatické premeny našej domovskej planéty . . .
17. 6.: Steven Spielberg si myslí, že na Zemi žijú mimozemšťania. Čo na to hovoria vedci a ako hodnotiť jeho film Deň odhalenia? ☼ Článok obsahuje spoilery. Deň odhalenia režiséra Stevena Spielberga mohol byť dobrý film, ale nie je. Kladie si dôležitú otázku – ako by ľudstvo zareagovalo, keby sa dozvedelo, že vo vesmíre nie sme sami. Keď však na ňu začne odpovedať, film sa skončí. Namiesto toho sledujeme prvoplánový zápas medzi dobrom a zlom – „zlými“ vládnymi inštitúciami, ktoré [… . . .
17. 6.: Dátové centrá vo vesmíre: Futuristická vízia verzus inžinierska realita ☼ Predstava presunu dátových centier na obežnú dráhu Zeme sa na prvý pohľad zdá ako elegantné riešenie energetických a priestorových obmedzení, ktorým čelia pozemské serverovne. Vesmír ponúka neobmedzený priestor, slnečnú energiu dostupnú 24/7 a prirodzené chladenie vďaka hlbokému mrazu okolitého vákua. Analýzy však naznačujú, že realita je z inžinierskeho hľadiska podstatne zložitejšia. Prevádzka k . . .
Verná prechádzka slnečnou sústavou v Bratislave a okolí v mierke 1:464 mil.
V tejto mierke má Slnko 3 metre, Zem 2,75 cm a Mesiac 7,5 mm.
