Mars
Na červenú planétu sme dopravili 1,8 kg ťažký vrtuľník. Cesta tam mu trvala šesť a pol mesiaca. Lieta, aj keď atmosféra na Marse má tlak iba okolo 680 Pa. Na porovnanie na Zemi je takýto riedky vzduch približne vo výške 22 km.
- Výškový rekord helikoptéry na Zemi je 12,4 km.
Model Marsu sa nachádza na námestí Slobody. Okrem toho existuje aj jeden skrytý model. Nájdete ho?
| Mars | Zem | ||
|---|---|---|---|
| Vzdialenosť od Slnka | skutočná | 1,524 AU | 1,000 AU |
| v mierke | 491 m | 322 m | |
| svetlo od Slnka prejde za | 12 m 40 s | 8 m 19 s | |
| Rozsah vzdialenosti od Slnka | skutočný | 1,381 AU až 1,666 AU | 0,983 AU až 1,016 AU |
| v mierke | 445 až 537 m | 317 až 327 m | |
| svetlo od Slnka prejde za | 11 m 29 s až 13 m 51 s | 8 m 11 s až 8 m 27 s | |
| Priemer | skutočný | 6 791 km | 12 742 km |
| ako násobok nášho Mesiaca | 1,95 x | 3,67 x | |
| v mierke | 14,6 mm | 27,5 mm | |
| Dĺžka obehu | okolo Slnka | 1,9 rokov | 365,3 dní |
| Za deň sa posunie o | stupňov | 0,5 ° | 1,0 ° |
| v našej mierke | 450 cm | 550 cm | |
| Dĺžka dňa | 24,6 hodín | 24,0 hodín | |
| Hmotnosť | skutočná | 6,417*1023 kg | 5,972*1024 kg |
| v mierke | 6,42 g | 59,8 g | |
| ako násobok nášho Mesiaca | 8,73x | 81,3x |
- Mars in English
- viac na wikipédii
- zdrojom údajov je wikidata
- bod Marsu
- kde je Mars?


Mars má dva veľmi malé mesiace.
| Fobos | Deimos | ||
|---|---|---|---|
| Vzdialenosť od Marsu | skutočná | 9 377 km | 23 458 km |
| v mierke | 20,2 mm | 5,1 cm | |
| svetlo od Marsu prejde za | 0,0 s | 0,1 s | |
| Rozsah vzdialenosti od Marsu | skutočný | 23 456 km až 23 471 km | |
| v mierke | 5,1 až 5,1 cm | ||
| svetlo od Marsu prejde za | 0,1 s až 0,1 s | ||
| Priemer | skutočný | 23 km | 12 km |
| ako násobok nášho Mesiaca | 0,01 x | 0,00 x | |
| v mierke | 0,05 mm | 0,03 mm | |
| Dĺžka obehu | okolo Marsu | 0,3 dní | 1,3 dní |
| Za deň sa posunie o | stupňov | 1 128,9 ° | 285,2 ° |
| v našej mierke | 40 cm | 25 cm | |
| Hmotnosť | skutočná | 1,066*1016 kg | 1,480*1015 kg |
| v mierke | 0,000000107 g | 0,0000000148 g | |
| ako násobok nášho Mesiaca | 0,000000145x | 0,0000000201x | |
![]() | ![]() |
26. 6.: NASA predstavila prototyp nového rovera. Čím je ERNEST výnimočný? ☼ NASA testuje, ako funguje prototyp rovera určeného na potenciálne misie na Mesiaci a Marse s ohľadom na autonómnosť, pohyblivosť v teréne, dojazd či rýchlosť . . .
18. 6.: Dokonalá simulácia misie na Mars: NASA testuje limity astronautov ☼ Americká vesmírna agentúra momentálne realizuje druhú ročnú simuláciu misie na červenú planétu. Výskumníci v nej skúmajú psychiku a hranice fyzickej výdrže . . .
17. 6.: Misia na Mars: NASA vyvíja technológie, ktoré sú kľúčové pre pobyt vo vesmíre ☼ Príprava na let k susednej planéte si vyžaduje prelomové inovácie. Americká vesmírna agentúra NASA v súčasnosti vyvíja šesť technológií, od ktorých závisí úspech budúcich misií . . .
13. 6.: Mars bol vhodný pre život ☼ Hornina objavená v roku 2020 roverom Curiosity NASA na Marse obsahuje rozmanitú zbierku stavebných kameňov života . . .
8. 6.: Cesta okolo Mesiaca: Artemis – nová éra pilotovaných vesmírnych letov ☼ Program Artemis je NASA navrhnutý tak, aby čo najskôr dopravil ľudí na Mesiac a následne sa zameral na Mars ako dlhodobý cieľ . . .
5. 6.: Kvíz: Život v extrémnych podmienkach. Čo má Zem spoločné s Marsom? ☼ Vedci skúmajú najextrémnejšiu horúcu púšť na Zemi. Zistite, prečo sa Atacama stala ideálnym miestom výskumu mimozemského života . . .
4. 6.: NASA ukončila misiu sondy pri Marse. Po pol roku ticha priznala, že stroj už nezachráni ☼ Koniec dôležitej misie: Sonda neriadene rotuje okolo Marsu, nahradia ju európske stroje . . .
4. 6.: NASA po šiestich mesiacoch bez kontaktu ukončila misiu sondy MAVEN ☼ Sonda skúmala atmosféru Marsu . . .
4. 6.: MAVEN končí svoju púť: Koniec éry, ktorá zmenila pohľad na Mars ☼ Po viac ako dvanástich rokoch úspešného výskumu sa misia MAVEN (Mars Atmosphere and Volatile EvolutioN) definitívne lúči so svojou aktívnou prevádzkou pri červenej planéte. Táto sonda, ktorá bola navrhnutá na štúdium atmosféry Marsu, poskytla astronómom kľúčové dáta o tom, ako planéta v minulosti stratila svoje ovzdušie a premenila sa na dnešnú vyprahnutú pustatinu. NASA pri tejto príležitosti usp . . .
3. 6.: Ako funguje ochrana astronautov pred vesmírnou radiáciou na Marse? ☼ Vesmírne prostredie predstavuje pre ľudské zdravie extrémne riziko. Vákuom totiž stále prelietava množstvo nebezpečných rýchlych častíc. Úspešná misia na Mars preto vyžaduje inovatívne materiály . . .
28. 5.: Voda na Marse: sonda odhalila stopy po obrovských dávnych záplavách ☼ Európska sonda Mars Express zachytila detailné zábery fascinujúcich útvarov v rovníkovej oblasti planéty. Tieto snímky jasne dokazujú rozsiahlu prítomnosť dravých vôd v dávnej histórii Marsu . . .
28. 5.: Hematit ako kľúč k histórii klímy Marsu ☼ Vedci z NASA využili dáta z vozidla Curiosity na to, aby lepšie pochopili dávnu klímu Marsu pomocou špecifického minerologického „ukazovateľa“. Skúmaním kryštálov minerálu hematit v kráteri Gale zistili, že ich veľkosť a štruktúra priamo odrážajú podmienky, v akých vznikli. Tento objav umožňuje vedcom detailnejšie rekonštruovať teplotu a prítomnosť vody na červenej planéte v priebehu miliónov roko . . .
27. 5.: NASA predstavila plány na vybudovanie základne na povrchu Mesiaca ☼ Cieľom vzniku mesačnej základne je aj položiť základy pre expedíciu na Mars . . .
27. 5.: Atmosféra stlačená ako pasta z tuby: Sonda MAVEN objavila na Marse nečakaný pozemský fenomén ☼ Odborná heliofyzikálna a planetárna analýza prelomového objavu uskutočneného pomocou dát z družice MAVEN (Mars Atmosphere and Volatile Evolution) od NASA. Text sa detailne zameriava na prvá detekciu tzv. Zwanovho-Wolfovho efektu v plynnej atmosfére inej planéty. Článok vysvetľuje, ako silná solárna búrka stlačila ionosféru Marsu a odhalila mechanizmus stláčania plazmy pozdĺž magnetických trubíc, k . . .
27. 5.: O čom je astrobiológia? ☼ O pôvode Slnka, obývateľných planétach vo vesmíre a mikróboch na Marse – päť príspevkov vedcov k životu vo vesmíre . . .
Verná prechádzka slnečnou sústavou v Bratislave a okolí v mierke 1:464 mil.
V tejto mierke má Slnko 3 metre, Zem 2,75 cm a Mesiac 7,5 mm.

