Potulky slnečnou sústavou 🪐 Saturn 🪐

Saturn

Saturn je šiesta najvzdialenejšia a druhá najväčšia planéta našej slnečnej sústavy. Samotná planéta je však veľmi riedka – ak by mal Saturn hustotu rovnakú ako Jupiter, bol by 2x ťažší, ak ako Zem, bol by až 8x ťažší.

Saturn má krásne viditeľné prstence. Skupina najviditeľnejších prstencov začína 92‐tis. km od stredu planéty (začiatok prstenca B) a končí 136‐tis. km (koniec prstenca A), v našej mierke je prstenec 19,8 až 30 cm od stredu Saturnu.

		Saturn	Zem
Vzdialenosť od Slnka	skutočná	9,555 AU	1,000 AU
	v mierke	3,1 km	322 m
	svetlo od Slnka prejde za	1,3 h	8 m 19 s
Rozsah vzdialenosti od Slnka	skutočný	9,023 AU až 10,050 AU	0,983 AU až 1,016 AU
	v mierke	2,9 až 3,2 km	317 až 327 m
	svetlo od Slnka prejde za	1,3 h až 1,4 h	8 m 11 s až 8 m 27 s
Priemer	skutočný	120 536 km	12 742 km
	ako násobok nášho Mesiaca	34,67 x	3,67 x
	v mierke	26,0 cm	27,5 mm
Dĺžka obehu	okolo Slnka	29,5 rokov	365,3 dní
Za deň sa posunie o	stupňov	0,0 °	1,0 °
	v našej mierke	180 cm	550 cm
Hmotnosť	skutočná	5,684*10²⁶ kg	5,972*10²⁴ kg
	v mierke	5,69 kg	59,8 g
	ako násobok nášho Mesiaca	7 740x	81,3x

Prstence Saturna

Najviditeľnejšie prstence Saturna sú B a A – oba objavené Gallileom v roku 1610. Medzi nimi je Cassiniho delenie. Prstenec B sa začína vo vzdialenosti 92‐tisíc km od stredu Saturna a končí 118‐tisíc km (teda v našej mierke 18,8 – 25,4 cm od stredu planéty), hrubý je iba 5 – 15 metrov (áno, metrov – menej ako sú rozmery ISS). Prstenec A je vo vzdialenosti 122‐tisíc km až 137‐tisíc km (teda 26,3 – 29,5 cm od stredu Saturna) a hrubý je 10 – 30 m.

Prstence sú oproti rotácii okolo Slnka naklonené o 26,7° – teda v niektorom období ich vidno zo Zeme v plnej kráse (2018) a inokedy ich nevidno vôbec, keďže sú k nám otočené iba tou pár desiatok metrov hrubou stranou (v marci 2025). Aj planéta Saturn má náklon 26,7°, čo je veľmi podobné Zemi s 23°.

Ostatné prstence sú výrazne menej viditeľné, boli objavené neskôr, väčšina až v 20. storočí teleskopmi, či dokonca vďaka preletom sond (Pioneer 11 či Voyager 1). Najvzdialenejší je prstenec E (do 480 tis km, teda 103 cm, čo je ďalej ako Mesiac od Zeme) či takmer neviditeľný prstenec Phoebe (do vzdialenosti 13 mil km). Najbližší k Saturnu je prstenec D – v našej mierke iba 1,4 cm od „povrchu" planéty.

Mesiace Saturna

Titan je najväčší mesiac Saturna, je väčší ako náš Mesiac či dokonca ako planéta Merkúr. Popri Zemi je jediným známym objektom našej slnečnej sústavy, ktorý má na povrchu niečo tekuté (aj keď to nie je pitná voda, ale skôr metán pri teplote -180 ℃), a jediný mesiac s hustejšou atmosférou (je hustejšia ako na Zemi).

		Titan
Vzdialenosť od Saturnu	skutočná	1 221 870 km
	v mierke	263 cm
	svetlo od Saturnu prejde za	4,1 s
Rozsah vzdialenosti od Saturnu	skutočný	1 186 680 km až 1 257 060 km
	v mierke	256 až 271 cm
	svetlo od Saturnu prejde za	4,0 s až 4,2 s
Priemer	skutočný	5 148 km
	ako násobok nášho Mesiaca	1,48 x
	v mierke	11,1 mm
Dĺžka obehu	okolo Saturnu	15,9 dní
Za deň sa posunie o	stupňov	22,6 °
	v našej mierke	100 cm
Hmotnosť	skutočná	1,345*10²³ kg
	v mierke	1,35 g
	ako násobok nášho Mesiaca	1,83x

Veľmi malý, aj keď tvarom zaujímavý je mesiac Mimas, ktorý sa podobá na Hviezdu smrti. Prvá skutočná Hviezda smrti mala priemer 160 km (zničil ju Luke Skywalker počas bitky o Yavin), druhá mala priemer 200 km (zničili ju Lando Calrissian a Wedge Antilles počas bitky o Endor), avšak Mimas má priemer až 400 km. Žeby to bola tretia, našťastie ešte nefunkčná, Hviezda smrti?

		Mimas	Tethys	Dione	Rhea	Japetus
Vzdialenosť od Saturnu	skutočná	185 520 km	294 619 km	377 420 km	527 070 km	3 560 820 km
	v mierke	40,0 cm	63 cm	81 cm	114 cm	767 cm
	svetlo od Saturnu prejde za	0,6 s	1,0 s	1,3 s	1,8 s	11,9 s
Priemer	skutočný	416 km	1 062 km	1 123 km	1 527 km	1 469 km
	ako násobok nášho Mesiaca	0,12 x	0,31 x	0,32 x	0,44 x	0,42 x
	v mierke	0,90 mm	2,29 mm	2,42 mm	3,29 mm	3,17 mm
Dĺžka obehu	okolo Saturnu	0,9 dní	1,9 dní	2,7 dní	4,5 dní	79,3 dní
Za deň sa posunie o	stupňov	382,2 °	190,7 °	131,5 °	79,7 °	4,5 °
	v našej mierke	270 cm	210 cm	190 cm	160 cm	60 cm
Hmotnosť	skutočná	3,750*10¹⁹ kg	6,174*10²⁰ kg	1,095*10²¹ kg	2,307*10²¹ kg	1,806*10²¹ kg
	v mierke	0,000375 g	0,00618 g	0,0110 g	0,0231 g	0,0181 g
	ako násobok nášho Mesiaca	0,000510x	0,00840x	0,0149x	0,0314x	0,0246x

Novinky zo Saturna

18.02.2026: Vlna za vlnou ☼ Či už išlo o jeho vlnovú teóriu svetla, vynález kyvadlových hodín alebo objav najväčšieho mesiaca planéty Saturn a vysvetlenie jej nezvyčajného vzhľadu prítomnosťou prstenca – Christiaan Huygens rozvíril vody viacerých oblastí vedy 17. storočia. Christiaan Huygens (1629 – 1695) sa narodil v Haagu do bohatej… pokračuj. Príspevok Vlna za vlnou zobrazený najskôr Časopis Quark . . .

14.02.2026: Výtrisky z Enceladu: kľúč k obývateľnosti oceánu ukrytého pod ľadom ☼ Malý ľadový mesiac Saturnu, Enceladus, patrí medzi najzaujímavejšie telesá Slnečnej sústavy. Pod jeho hrubou ľadovou kôrou sa totiž skrýva rozsiahly oceán tekutej vody – a práve ten je dnes považovaný za jedného z najvážnejších kandidátov na prostredie vhodné pre život mimo Zeme. Otázkou však zostáva: ako zistiť, aké podmienky v . . .

21.01.2026: Polárne búrky odhaľujú tajomstvá vnútra Jupitera a Saturnu ☼ Nová štúdia vedcov z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) naznačuje, že kľúč k pochopeniu vnútorného zloženia Jupitera a Saturnu sa skrýva priamo na ich póloch. Hoci sú obe planéty zložené prevažne z vodíka a hélia, ich atmosférické javy na póloch sú dramaticky odlišné, čo vedcom umožňuje nahliadnuť hlboko pod ich mračná . . .

18.12.2025: Podpovrchový oceán na Titane? Skôr nie, ale ktovie... ☼ Opätovná analýza údajov pochádzajúcich z legendárnej misie NASA Cassini uskutočnenej v rokoch 1997 – 2017 nepodporila existenciu podpovrchového oceánu na Saturnovom mesiaci Titan . . .

25.11.2025: Saturnove prstence vznikli nedávno, z kozmického hľadiska sú mladými útvarmi ☼ Saturnove prstence sú staré asi 100 miliónov rokov. Vedci však stále nemajú istotu ako vznikli. Hypotézy ich vzniku môžeme rozdeliť do dvoch skupín. V prvej sú hypotézy, ktoré tvrdia , že prstence sa sformovali spoločne s planétou a sú tvorené časticami, ktoré sa pohybujú tak blízko Saturna, že slapové sily planéty nikdy nedovolili ich sformovanie do mesiaca alebo mesiacov. V druhej sú hypotézy, ž . . .

04.11.2025: Nejasné biostopy na Encelade ☼ Experimenty spochybňujú, odkiaľ na Encelade pochádzajú zlúčeniny naznačujúce možnosť existencie života. Hoci sonda Cassini (2004 – 2017) v gejzíroch pri južnom póle tohto mesiaca Saturnu našla organické zlúčeniny – stavebné kamene života –, vedci naznačujú, že časť z nich mohla vzniknúť priamo na povrchu. V štúdii publikovanej v Planetary . . .

08.10.2025: Objav organických látok na Encelade zvyšuje vyhliadky na mimozemský život ☼ Na takmer trojstovke Saturnových mesiacov by sme mohli objaviť známky života. Vedci sa k tejto hypotéze čoraz viac prikláňajú . . .

04.09.2025: Životodarné žiarenie ☼ Keď vedci hľadajú život mimo Zeme, najprv preverujú oblasti so správnou teplotou na to, aby na povrchu planét mohla existovať kvapalná voda. Novou oblasťou môže byť rádiolytická obývateľná zóna, kde kozmické žiarenie môže vytvárať energiu na udržanie života hlboko pod vodou alebo v ľade. Namiesto toho,… pokračuj. Príspevok Životodarné žiarenie zobrazený najskôr Časopis Quark . . .

20.07.2025: Kvíz: Prekvapenie pri Saturne – Mimas a jeho skrytý oceán ☼ Saturnov mesiac Mimas možno ukrýva podpovrchový oceán. Otestujte si svoje vedomosti o tomto fascinujúcom vesmírnom objave . . .

07.02.2025: Hľadanie života v mimozemských oceánoch sa komplikuje ☼ Jedinečnosť oceánu na Saturnovom mesiaci Enceladus môže ľudstvu zabrániť nájsť stopy mimozemského života v jeho vodách . . .

31.01.2025: Na oblohe sa objaví úkaz, ktorý je pozorovateľný len raz za niekoľko rokov ☼ Planéty budú v jednej línii . . .

31.01.2025: Nočná obloha cez víkend ponúkne pohľad na konjunkciu Mesiaca, Venuše a Saturnu ☼ Na oblohe bude vidieť nevšedné vesmírne divadlo . . .

03.01.2025: Novoročné vesmírne divadlo: Víkend prinesie dva úkazy, jeden z nich je veľmi zriedkavý ☼ V sobotu Mesiac zakryje planétu Saturn.. The post Novoročné vesmírne divadlo: Víkend prinesie dva úkazy, jeden z nich je veľmi zriedkavý . . .

03.01.2025: Vrcholí meteorický roj Kvadrantíd a Mesiac zakryje Saturn ☼ Vrchol aktivity Kvadrantíd nastane v noci z 3. na 4. januára 2025 (z piatka na sobotu). V sobotu sa môžeme tešiť na zákryt Saturna Mesiacom . . .

02.01.2025: Astronomické kalendárium (január 2025) ☼ Prvý mesiac v roku 2025 prináša zaujímavé úkazy. Každoročný meteorický roj Kvadrantidy vrcholí hneď začiatkom januára. O čosi neskôr sa planéta Saturn ukryje za náš Mesiac. Na oblohe uvidíme jasný červený Mars a množstvo krásnych konjunkcií. Obloha plná meteorov Jeden z najaktívnejších meteorických rojov Kvadrantidy . . .

https://www.sustava.sk/saturn

Podobné objekty:

Neptún, Mars, Urán, Jupiter, Zem, Venuša, Merkúr

Saturn in English.

Verná prechádzka slnečnou sústavou v Bratislave a okolí v mierke 1:464 mil.

V tejto mierke má Slnko 3 metre, Zem 2,75 cm a Mesiac 7,5 mm.