Jupiter
Jupiter je piata planéta v poradí od Slnka, najväčšia a najhmotnejšia planéta našej slnečnej sústavy, predstavuje 72 % hmotnosti všetkých objektov slnečnej sústavy bez Slnka. Jupiter má štyri významné mesiace (Galileiho mesiace) a desiatky menších. Gravitácia na Jupiteri je 2,52x väčšia ako na Zemi, takže ak na Zemi vyskočíš 1 m do výšky, na Jupiteri by si vyskočil 40 cm (samozrejme je tam drobný technický problém, lebo Jupiter je plynný obor a teda nemá zem z ktorej sa dá odraziť).
Ak je Jupiter iba guča plynu, ak vieme jeho obvod a hranicu? Ako „povrch" Jupitera bolo stanovené to miesto v atmosfére, ktoré má tlak rovnaký ako na povrchu Zeme – jedna atmosféra.
Od pondelka 26. 2. 2024 je Jupiter na Jelačičovej ulici v Bratislave, pred školou.
| Jupiter | Zem | ||
|---|---|---|---|
| Vzdialenosť od Slnka | skutočná | 5,203 AU | 1,000 AU |
| v mierke | 1,7 km | 322 m | |
| svetlo od Slnka prejde za | 43 m | 8 m 19 s | |
| Rozsah vzdialenosti od Slnka | skutočný | 4,950 AU až 5,458 AU | 0,983 AU až 1,016 AU |
| v mierke | 1,6 až 1,8 km | 317 až 327 m | |
| svetlo od Slnka prejde za | 41 m až 45 m | 8 m 11 s až 8 m 27 s | |
| Priemer | skutočný | 142 984 km | 12 742 km |
| ako násobok nášho Mesiaca | 41,13 x | 3,67 x | |
| v mierke | 30,8 cm | 27,5 mm | |
| Dĺžka obehu | okolo Slnka | 11,9 rokov | 365,3 dní |
| Za deň sa posunie o | stupňov | 0,1 ° | 1,0 ° |
| v našej mierke | 240 cm | 550 cm | |
| Hmotnosť | skutočná | 1,898*1027 kg | 5,972*1024 kg |
| v mierke | 19,0 kg | 59,8 g | |
| ako násobok nášho Mesiaca | 25 800x | 81,3x |
- Jupiter in English
- viac na wikipédii
- zdrojom údajov je wikidata
- bod Jupitera
- kde je Jupiter?
Mesiace Jupitera
Jupiter má štyri významné mesiace, Galileiho mesiace (tu v tabuľke, všetky majú viazanú rotáciu s Jupiterom) a desiatky ďalších.
mesiac Io
Mesiac Io je podobne veľký ako náš Mesiac aj obieha okolo svojej planéty v podobnej vzdialenosti ako náš Mesiac. Keďže Jupiter je 3200x väčší ako Zem, táto malá vzdialenosť má svoje dôsledky. Musí sa točiť rýchlejšie, kým náš Mesiac sa za pozemský deň v našej mierke posunie o 19 cm, Io sa posunie o 323 cm.
Obrovský gravitačný vplyv Jupitera, spolu s vplyvom blízkej Európy a Ganymedesu, doslova trhá Io. Je veľmi, veľmi vulkanický, posiaty sopkami.
V roku 1979 sonda Voyager 1 zachytila 300 km vysokú erupciu sopky Pele (havajská bohyňa sopiek).
mesiac Európa
Ak sa chceš kúpať, na mesiaci Európa je oceán. S kúpaním je však viacero problémov: mesiac Európa nie je zatiaľ súčasťou Európskej únie (teda treba pas), teplota na povrchu je zhruba -160 ℃ (teda oveľa menej ako je v chladničke) a oceán je pod pár desiatok kilometrov hlbokou vrstvou ľadu.
Mesiac Európa bol objavený Gellileo Galilei 8. januára 1610, so bolo oveľa skôr ako bola založená Európska únia. Plocha mesiaca Európa je asi 7x väčšia ako plocha Európskej únie. Jeho obvod je 9800 km, čo je menej ako vzdušná vzdialenosť medzi severom Fínska a ostrovom Reúnion na pobreží Afriky (oboje je súčasťou EÚ). Na mesiaci Európa je oveľa väčšie množstvo vody ako na celej našej planéte.
Počet obyvateľov mesiaca Európa je menší ako počet obyvateľov EÚ. Asi je to dané magnetosférou Jupitera. Mesiac Európa zasahuje 5,4 Sieverta za deň, bežná magetická radiácia na Zemi je 2,4 mSv za rok. Teda magnetická radiácia je na mesiaci Európa 821000x vyššia ako na Zemi.
| Io | Európa | Ganymedes | Kallisto | ||
|---|---|---|---|---|---|
| Vzdialenosť od Jupitera | skutočná | 421 800 km | 671 100 km | 1 070 400 km | 1 882 700 km |
| v mierke | 91 cm | 145 cm | 231 cm | 406 cm | |
| svetlo od Jupitera prejde za | 1,4 s | 2,2 s | 3,6 s | 6,3 s | |
| Rozsah vzdialenosti od Jupitera | skutočný | 420 000 km až 423 400 km | 664 862 km až 676 938 km | 1 069 200 km až 1 071 600 km | 1 869 000 km až 1 897 000 km |
| v mierke | 91 až 91 cm | 143 až 146 cm | 230 až 231 cm | 403 až 409 cm | |
| svetlo od Jupitera prejde za | 1,4 s až 1,4 s | 2,2 s až 2,3 s | 3,6 s až 3,6 s | 6,2 s až 6,3 s | |
| Priemer | skutočný | 3 660 km | 3 122 km | 5 268 km | 4 821 km |
| ako násobok nášho Mesiaca | 1,05 x | 0,90 x | 1,52 x | 1,39 x | |
| v mierke | 7,89 mm | 6,73 mm | 11,4 mm | 10,4 mm | |
| Dĺžka obehu | okolo Jupitera | 1,8 dní | 3,6 dní | 7,2 dní | 16,7 dní |
| Za deň sa posunie o | stupňov | 203,5 ° | 101,4 ° | 50,3 ° | 21,6 ° |
| v našej mierke | 320 cm | 260 cm | 200 cm | 150 cm | |
| Hmotnosť | skutočná | 8,930*1022 kg | 4,799*1022 kg | 1,481*1023 kg | 1,076*1023 kg |
| v mierke | 0,894 g | 0,480 g | 1,48 g | 1,08 g | |
| ako násobok nášho Mesiaca | 1,22x | 0,653x | 2,02x | 1,46x | |
![]() | ![]() | ![]() | ![]() |
Z desiatok ďalších mesiacov Jupitera, iba tri majú priemer viac ako 100 km (so zažmúrenými očami)
| Amalthea | Thebe | Himalia | ||
|---|---|---|---|---|
| Vzdialenosť od Jupitera | skutočná | 181 366 km | 221 900 km | 11 493 550 km |
| v mierke | 39,1 cm | 47,8 cm | 24,8 m | |
| svetlo od Jupitera prejde za | 0,6 s | 0,7 s | 38,3 s | |
| Rozsah vzdialenosti od Jupitera | skutočný | 181 150 km až 182 840 km | 218 000 km až 226 000 km | |
| v mierke | 39,0 až 39,4 cm | 47,0 až 48,7 cm | ||
| svetlo od Jupitera prejde za | 0,6 s až 0,6 s | 0,7 s až 0,8 s | ||
| Priemer | skutočný | 167 km | 99 km | 170 km |
| ako násobok nášho Mesiaca | 0,05 x | 0,03 x | 0,05 x | |
| v mierke | 0,36 mm | 0,21 mm | 0,37 mm | |
| Dĺžka obehu | okolo Jupitera | 0,5 dní | 0,7 dní | 248,3 dní |
| Za deň sa posunie o | stupňov | 722,6 ° | 533,7 ° | 1,4 ° |
| v našej mierke | 490 cm | 450 cm | 60 cm | |
| Hmotnosť | skutočná | 2,100*1018 kg | 1,500*1018 kg | 6,700*1018 kg |
| v mierke | 0,0000210 g | 0,0000150 g | 0,0000671 g | |
| ako násobok nášho Mesiaca | 0,0000286x | 0,0000204x | 0,0000912x | |
![]() | ![]() | ![]() |
23. 3.: Objav najkompaktnejšieho známeho štvorhviezdneho systému typu 3+1 ☼ Vedeckí pracovníci Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici T. Pribulla a Z. Garai v rámci medzinárodného autorského kolektívu publikovali v prestížnom časopise Nature Communications objav najkompaktnejšieho známeho štvorhviezdneho systému typu 3+1. V tomto systéme, ktorý zaberá podobnú plochu ako obežná dráha Jupitera okolo Slnka, obieha jedna hviezda okolo trojhviezdneho systému. Objav po . . .
4. 2.: Najväčšia planéta slnečnej sústavy je zrejme menšia a ploskejšia, ako sme si mysleli ☼ Jupiter je ploskejší ako Zem . . .
21. 1.: Polárne búrky odhaľujú tajomstvá vnútra Jupitera a Saturnu ☼ Nová štúdia vedcov z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) naznačuje, že kľúč k pochopeniu vnútorného zloženia Jupitera a Saturnu sa skrýva priamo na ich póloch. Hoci sú obe planéty zložené prevažne z vodíka a hélia, ich atmosférické javy na póloch sú dramaticky odlišné, čo vedcom umožňuje nahliadnuť hlboko pod ich mračná . . .
7. 1.: V roku 2026 môžete vidieť úplné zatmenie Slnka. Stačí vycestovať na juh Európy ☼ Uvidíte zatmenie Mesiaca aj konjunkcie planét . . .
7. 1.: Nové zistenia o Jupiterovom mesiaci Európa: Oceán naznačoval možnosť mimozemského života, vedci sú teraz skeptickejší ☼ Štúdia sa zamerala na tektonickú a vulkanickú aktivitu.. The post Nové zistenia o Jupiterovom mesiaci Európa: Oceán naznačoval možnosť mimozemského života, vedci sú teraz skeptickejší . . .
4. 12. 2025: Sonda Juice zachytila v navigácii jasné znaky aktivity kométy 3I/ATLAS ☼ Vesmírna sonda Juice (Jupiter Icy Moons Explorer) Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorá smeruje k Jupiterovým ľadovým mesiacom, využila svoju cestu na pozorovanie kométy 3I/ATLAS. Hoci dáta z hlavných vedeckých prístrojov dorazia na Zem až o niekoľko mesiacov, náhľad z navigačnej kamery odhalil prekvapivo jasné znaky kometárnej aktivity . . .
11. 9. 2025: Plazmové vlny Jupitera ☼ Pozorovania magnetického poľa Jupitera sondou NASA Juno odhalili nový druh plazmových vĺn. Tie sa podobne ako ich vodné náprotivky šíria morom nabitých častíc v magnetosfére. Tradične ide buď o rýchle oscilácie záporne nabitých elektrónov, známe ako Langmuirove vlny, alebo o pomalšie oscilácie ťažších, kladne nabitých iónov, ktoré sú… pokračuj. Príspevok Plazmové vlny Jupitera zobrazený najskôr Ča . . .
2. 9. 2025: Sonda Juno uzatvára aurorálny portrét Galileových mesiacov ☼ Vesmírna sonda Juno od NASA dosiahla významný prelom v skúmaní Jupitera, keď po prvýkrát úspešne detekovala posledný chýbajúci aurorálny podpis jedného z jeho štyroch najväčších mesiacov – Callista. Tento objav je kľúčový, pretože dokončuje „rodinný portrét“ polárnych žiar, ktoré na Jupiteri vytvárajú jeho Galileove mesiace (Io, Europa, Ganymedes a teraz aj Callisto) . . .
5. 8. 2025: August prinesie pozoruhodné vesmírne úkazy ☼ Nedajte si ujsť nebeské úkazy v auguste. Okrem iného nás čaká vzácne stretnutie Venuše a Jupitera či bohatá konštelácia planét koncom augusta . . .
1. 8. 2025: Astronomické kalendárium (august 2025) ☼ Augustové noci každoročne lákajú mnohých pod nočnú oblohu. Prekrásna Mliečna cesta počas teplých nocí, meteorický roj Perzeidy a ďalšie nebeské objekty nás vždy ohúria. Tento august bude okorenený vzácnou konjunkciou dvoch najjasnejších planét viditeľných zo Zeme – Venuše a Jupitera. Mliečna cesta August, rovnako ako . . .
11. 7. 2025: Planéta dvoch sĺnk ☼ Astronómovia potvrdili objav planéty uprostred dvojhviezdneho systému v južnom súhvezdí Oktant. Planéta, približne dvakrát väčšia ako Jupiter, mohla vzniknúť z cirkumbinárnej obežnej dráhy alebo z protoplanetárneho disku druhej generácie. V roku 2004 výskumníci z Univerzity v Canterbury na Novom Zélande pozorovali medzi dvoma hviezdami binárnej . . .
4. 7. 2025: Historicky tretí medzihviezdny objekt 3I/ATLAS prefrčal slnečnou sústavou ☼ Tretí medzihviezdny objekt 3I/ATLAS zachytil v blízkosti obežnej dráhy Jupitera teleskop umiestnený v Río Hurtado v Čile . . .
10. 6. 2025: Koronálny dážď na Slnku zachytili v najväčšom detaile. Pozrite si vesmírne zábery z mája ☼ Satelit odfotil aj červený Island . . .
3. 6. 2025: Tajomstvo raného Jupitera: jeho dvojnásobná veľkosť a magnetické pole formovali slnečnú sústavu ☼ Nová štúdia odhalila, že Jupiter bol v raných fázach slnečnej sústavy dvakrát väčší. Tajomstvo jeho minulosti odhalili dva malé mesiace . . .
25. 5. 2025: Čo má spoločné Kotlár a umelá inteligencia ☼ (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka . . .
Verná prechádzka slnečnou sústavou v Bratislave a okolí v mierke 1:464 mil.
V tejto mierke má Slnko 3 metre, Zem 2,75 cm a Mesiac 7,5 mm.






