Slnko
Slnko je síce typu G2 (žltý trpaslík) ale svieti bielou farbou. V našej atmosfére sa časť svetelného spektra odrazí od molekúl vzduchu. Ak je Slnko hore, odrazí sa najmä modré svetlo (preto je obloha modrá), ak je na oblohe veľa dažďových kvapiek, odrazí sa dúha. A ak je Slnko nad horizontom, sveto dlhšie prechádza cez hustejšiu atmosféru (preto sa nám Slnko pri svojom západe alebo východe javí žlté či červené).
Slnko má priemer 1 392 000 km (300 cm v našej mierke), teda 110 násobok Zeme. Hmotnosť je 1,989*1030 kg, teda 330 000 násobok Zeme (predstavuje 99,87 % hmotnosti celej slnečnej sústavy).
Ak na Zemi vyskočíš 1 m, na Slnko by si dal 3,6 cm (ale odporúčam skákať rýchlo, lebo teplota na povrchu je 6000℃, železo sa topí pri 1500℃, podrážky tenisiek teda asi pri nižšej teplote).
V našej mierke sa Slnko za pozemský deň pohne o 43 metrov nahor pod uhlom 60,2°.
Slnko dnes
Ak si chcete pozrieť ako vyzerá Slnko dnes, odporúčam Solar Dynamics Observatory, kde sú aktuálne zábery Slnka vo viacerých spektrách vlnovej dĺžky. Vyššie je ukázané v spektre HMIB.
Parker Solar Probe
Sonda Parker Solar sa 24. decembra 2024 priblížila k Slnku na vzdialenosť 6,1 milióna km od jeho povrchu. V našej mierke je to 16 metrov od stredu Slnka. Počas tohto priblíženia išla rýchlosťou 690 000 km/h teda 0,064 % rýchlosti svetla.
| Slnko | Zem | ||
|---|---|---|---|
| Priemer | skutočný | 1 392 000 km | 12 742 km |
| ako násobok nášho Mesiaca | 400,44 x | 3,67 x | |
| v mierke | 300 cm | 27,5 mm | |
| Hmotnosť | skutočná | 1,989*1030 kg | 5,972*1024 kg |
| v mierke | 19 900 kg | 59,8 g | |
| ako násobok nášho Mesiaca | 27 100 000x | 81,3x |
- Sun in English
- viac na wikipédii
- zdrojom údajov je wikidata
- bod Slnka
- kde je Slnko?
Správy o Slnku
2. 7.: Splynutie obrích čiernych dier ☼ V galaxii vzdialenej 4,4 miliardy svetelných rokov vedci zrejme objavili dosiaľ najmasívnejší známy pár čiernych dier . . .
25. 6.: Praktický návod, ako bezpečne pozorovať zatmenie Slnka ☼ Už o niekoľko mesiacov nás čaká astronomická udalosť roka – zatmenie Slnka. VEDA NA DOSAH vám prináša prehľad overených metód a užitočných rád, ako bezpečne sledovať zatmenie Slnka . . .
24. 6.: Je vinníkom Slnko? ☼ Globálne otepľovanie je fakt podložený meraniami, o ktorom už nikto nepochybuje. V otázke jeho príčin však taká zhoda nie je . . .
20. 6.: Letný slnovrat, ktorým sa začína astronomické leto, mal pre ľudí mystický význam ☼ Už zajtra nastane na severnej pologuli letný slnovrat, keď bude severná pologuľa najviac priklonená k Slnku . . .
9. 6.: Venuša a Jupiter sa k sebe zdanlivo priblížia, vidieť to bude do noci ☼ Pozorovať ich bude možné po západe Slnka . . .
2. 6.: Slnko mení svoje správanie ☼ Vedci z Kráľovskej astronomickej spoločnosti (RAS) na základe takmer 40 rokov trvajúcich pozorovaní pomocou helioseizmológie – techniky „počúvania“ zvukových vĺn vo vnútri Slnka – zistili, že vnútorné procesy našej hviezdy sa menia spôsobom, aký sme doteraz nepozorovali. Táto zmena v „srdci“ Slnka naznačuje, že magnetická aktivita sa čoraz viac sústreďuje do veľmi plytkých vrstiev pod povrchom, čo . . .
29. 5.: Priniesol 3I/ATLAS mimozemský život až na náš prah? ☼ Medzihviezdny objekt 3I/ATLAS pri svojom prelete našou Slnečnou sústavou vyvolal medzi astronómami značnú pozornosť nielen svojou dráhou, ale aj neobvyklým správaním blízko Slnka. Profesor Avi Loeb z Harvardovej univerzity vo svojej úvahe naznačuje, že tento objekt mohol slúžiť ako transportný prostriedok pre panspermiu, teda prenos biologického materiálu z iných hviezdnych systémov. Zaujímavým de . . .
27. 5.: O čom je astrobiológia? ☼ O pôvode Slnka, obývateľných planétach vo vesmíre a mikróboch na Marse – päť príspevkov vedcov k životu vo vesmíre . . .
16. 5.: Japonskí vedci vystopovali skrytú slnečnú búrku zo stredoveku ☼ Výskumníci vystopovali v Japonsku skrytú stredovekú slnečnú búrku pomocou starobylých letokruhov. Ich zistenia naznačujú, že Slnko bolo v tom čase oveľa aktívnejšie a malo neobvykle krátke slnečné cykly . . .
8. 5.: NASA vyšle CubeSat SIGMA na výskum nebezpečného solárneho žiarenia ☼ Riaditeľstvo NASA pre vesmírne technologické misie (STMD) v rámci svojho programu pre malé kozmické lode (Small Spacecraft Technology program) oficiálne schválilo a pripravilo na štart novú vedeckú misiu s názvom SIGMA. Tento miniatúrny satelit typu CubeSat, ktorý napriek svojim skromným rozmerom nesie špičkový vedecký náklad, bude vypustený ako sekundárny užitočný náklad pri nadchádzajúcom komerč . . .
7. 5.: Solar Orbiter odhaľuje mikroskopické explózie v koróne Slnka ☼ Medzinárodný vedecký tím spracovávajúci dáta zo sondy Solar Orbiter (spoločný projekt ESA a NASA) v spolupráci s orbitálnym observatóriom SDO (Solar Dynamics Observatory) publikoval prelomovú štúdiu, ktorá objasňuje pôvod doposiaľ záhadných úkazov v slnečnej atmosfére, známych ako „röntgenové bodky“ (X-ray dots). Tieto miniatúrne, no extrémne energetické svetelné body boli v solárnej koróne pozoro . . .
4. 5.: Misia SMILE pripravená na štart: Európa a Čína spoločne odhalia tajomstvá vesmírneho počasia ☼ Európska vesmírna agentúra (ESA) v spolupráci s Čínskou akadémiou vied (CAS) dokončila záverečné predštartové prípravy na prelomovú misiu SMILE. Štart vedeckej družice, ktorá bude prenášaná nosnou raketou Vega-C z francúzskej Guyany, je pevne stanovený na utorok 19. mája 2026. Hlavným poslaním tohto unikátneho satelitu je priniesť vôbec prvý ucelený, globálny pohľad na dynamické procesy, ktoré sa . . .
30. 4.: Po bývalom talianskom pápežovi Levovi XIII. pomenovali asteroid ☼ Asteroid obieha okolo Slnka pod novým názvom Gioacchinopecci . . .
19. 4.: Asteroid, ktorý roztrhalo Slnko, by mohol byť zdrojom nového meteorického roja ☼ Sieť kamier monitorujúcich oblohu po celom svete zaznamenala 282 meteorov, ktoré môžu pochádzať z doteraz neznámeho materského asteroidu . . .
18. 4.: Objav najkompaktnejšieho známeho štvorhviezdneho systému typu 3+1 ☼ Vedeckí pracovníci Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici T. Pribulla a Z. Garai v rámci medzinárodného autorského kolektívu publikovali v prestížnom časopise Nature Communications objav najkompaktnejšieho známeho štvorhviezdneho systému typu 3+1. V tomto systéme, ktorý zaberá podobnú plochu ako obežná dráha Jupitera okolo Slnka, obieha jedna hviezda okolo trojhviezdneho systému . . .
Verná prechádzka slnečnou sústavou v Bratislave a okolí v mierke 1:464 mil.
V tejto mierke má Slnko 3 metre, Zem 2,75 cm a Mesiac 7,5 mm.

