Slnko
Slnko je síce typu G2 (žltý trpaslík) ale svieti bielou farbou. V našej atmosfére sa časť svetelného spektra odrazí od molekúl vzduchu. Ak je Slnko hore, odrazí sa najmä modré svetlo (preto je obloha modrá), ak je na oblohe veľa dažďových kvapiek, odrazí sa dúha. A ak je Slnko nad horizontom, sveto dlhšie prechádza cez hustejšiu atmosféru (preto sa nám Slnko pri svojom západe alebo východe javí žlté či červené).
Slnko má priemer 1 392 000 km (300 cm v našej mierke), teda 110 násobok Zeme. Hmotnosť je 1,989*1030 kg, teda 330 000 násobok Zeme (predstavuje 99,87 % hmotnosti celej slnečnej sústavy).
Ak na Zemi vyskočíš 1 m, na Slnko by si dal 3,6 cm (ale odporúčam skákať rýchlo, lebo teplota na povrchu je 6000℃, železo sa topí pri 1500℃, podrážky tenisiek teda asi pri nižšej teplote).
V našej mierke sa Slnko za pozemský deň pohne o 43 metrov nahor pod uhlom 60,2°.
Slnko dnes
Ak si chcete pozrieť ako vyzerá Slnko dnes, odporúčam Solar Dynamics Observatory, kde sú aktuálne zábery Slnka vo viacerých spektrách vlnovej dĺžky. Vyššie je ukázané v spektre HMIB.
Parker Solar Probe
Sonda Parker Solar sa 24. decembra 2024 priblížila k Slnku na vzdialenosť 6,1 milióna km od jeho povrchu. V našej mierke je to 16 metrov od stredu Slnka. Počas tohto priblíženia išla rýchlosťou 690 000 km/h teda 0,064 % rýchlosti svetla.
| Slnko | Zem | ||
|---|---|---|---|
| Priemer | skutočný | 1 392 000 km | 12 742 km |
| ako násobok nášho Mesiaca | 400,44 x | 3,67 x | |
| v mierke | 300 cm | 27,5 mm | |
| Hmotnosť | skutočná | 1,989*1030 kg | 5,972*1024 kg |
| v mierke | 19 900 kg | 59,8 g | |
| ako násobok nášho Mesiaca | 27 100 000x | 81,3x |
- Sun in English
- viac na wikipédii
- zdrojom údajov je wikidata
- bod Slnka
- kde je Slnko?
Správy o Slnku
7. 4.: Zverejnili prvé fotky z preletu Mesiaca. Ukazujú zapadajúcu Zem aj zatmenie Slnka ☼ NASA by mala zverejniť viac fotiek v utorok večer . . .
7. 4.: Veľkonočná denná kométa C/2026 A1 (MAPS) neprežila prelet okolo Slnka ☼ Počas Veľkej noci preletela kométa C/2026 A1 (MAPS) najbližším bodom svojej dráhy okolo Slnka, pre jej osud bol rozhodujúci 4. apríl 2026 . . .
2. 4.: Kométa C/2026 A1 (MAPS) sa blíži k Slnku ☼ Do pozorovacej kampane kométy C/2026 A1 (MAPS) sa zapojí aj observatórium Astronomického ústavu SAV na Lomnickom štíte . . .
30. 3.: Obria slnečná erupcia neohrozí štart Artemis II: NASA potvrdzuje bezpečnosť posádky ☼ Slnko počas uplynulého víkendu predviedlo svoju silu v podobe masívnej erupcie triedy X, čo je najsilnejšia kategória slnečných zábleskov. Napriek vizuálne pôsobivému úkazu a emisiám nabitých častíc smerujúcich do priestoru, Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) ubezpečuje verejnosť, že tento nárast solárnej aktivity nepredstavuje hrozbu pre plánovaný štart misie Artemis II k Mesiacu . . .
26. 3.: Voda je staršia ako Zem aj ako Slnko ☼ Štúdiom disku okolo protohviezdy V883 v súhvezdí Orión astronómovia zistili, ako sa voda z protohviezdnych oblakov dostala na planéty . . .
23. 3.: Objav najkompaktnejšieho známeho štvorhviezdneho systému typu 3+1 ☼ Vedeckí pracovníci Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici T. Pribulla a Z. Garai v rámci medzinárodného autorského kolektívu publikovali v prestížnom časopise Nature Communications objav najkompaktnejšieho známeho štvorhviezdneho systému typu 3+1. V tomto systéme, ktorý zaberá podobnú plochu ako obežná dráha Jupitera okolo Slnka, obieha jedna hviezda okolo trojhviezdneho systému. Objav po . . .
10. 3.: Ľudstvo prvýkrát upravilo dráhu asteroidu okolo Slnka ☼ Misia Dart bola úspešnejšia, ako si mysleli . . .
5. 3.: Kotol lávy s atmosférou ☼ Astronómovia objavili atmosféru na lávovom svete, ktorý obieha veľmi blízko svojej hviezdy. Planéta TOI-561 b má dvojnásobnú hmotnosť ako Zem a okolo svojej hviezdy podobnej Slnku obehne za menej než 10 hodín. Väčšina takýchto planét nemá atmosféru, pretože im ju odfúkne žiarenie blízkej hviezdy. Táto exoplanéta… pokračuj. Príspevok Kotol lávy s atmosférou zobrazený najskôr Časopis Quark . . .
28. 2.: Ako vyzerá medziplanetárne prostredie, v ktorom Zem obieha okolo Slnka? ☼ Medziplanetárny priestor sa nám môže na prvý pohľad javiť ako prázdny. O tom, že to tak nie je a čo všetko ho formuje, sa dočítate v článku . . .
23. 2.: Problém troch telies a trójske vojny ☼ V situácii, keď máme iba dve telesá, ktoré sa priťahujú gravitačnou interakciou, vieme presne opísať, čo sa bude diať. Keď však pridáme tretie teleso, situácia sa skomplikuje. Naša planéta obieha okolo Slnka pod vplyvom gravitačnej sily. Ako sa bude pod pôsobením ich gravitácie pohybovať malé teleso,… pokračuj. Príspevok Problém troch telies a trójske vojny zobrazený najskôr Časopis Quark . . .
18. 2.: Nová kométa C/2026 A1 (MAPS) môže zažiariť na jarnej oblohe ☼ Kométa C/2026 A1 (MAPS) by mala byť v apríli viditeľná aj voľným okom v prípade, že prežije prelet okolo Slnka . . .
16. 2.: Štúdium Slnka ako hviezdy ☼ Vedeckí pracovníci Astronomického ústavu SAV, v. v. i. v Tatranskej Lomnici Július Koza, Ján Rybák, Zurab Vashalomidze a Aneta Wiśniewska prispeli svojimi pozorovaniami slnečných erupcií k lepšiemu porozumeniu hviezdnych erupcií na Slnku podobných hviezdach. V článku publikovanom širokým medzinárodným autorským kolektívom v prestížnom vedeckom časopise Astronomy and Astrophysics boli použité pozor . . .
13. 2.: Nová slnečná kométa C/2026 A1 MAPS môže zažiariť začiatkom apríla – ak prežije perihélium ☼ Vo vesmíre, ktorý sa riadi presnými gravitačnými zákonmi, sú kométy paradoxne tým najnevyspytateľnejším prvkom. Ich dráhy vieme vypočítať s obdivuhodnou presnosťou, no to, ako sa budú správať pri stretnutí so Slnkom, zostáva vždy otáznikom. Nová kométa typu „sungrazer“ – teda kométa doslova „lížuca“ Slnko – s označením C/2026 A1 MAPS . . .
11. 2.: Prvé zatmenie Slnka v tomto roku bude prstencové ☼ Pri prstencovom zatmení Slnka, ktoré nastane 17. februára 2026, sa okolo tmavého disku Mesiaca vytvorí úzky ohnivý prstenec . . .
3. 2.: Na oblohe je planétka Nitra, Slnko obehne za vyše päť rokov. V stredu bude najjasnejšia ☼ Milan Antal zachytil planétku 4. decembra 1983 na fotografických snímkach . . .
Verná prechádzka slnečnou sústavou v Bratislave a okolí v mierke 1:464 mil.
V tejto mierke má Slnko 3 metre, Zem 2,75 cm a Mesiac 7,5 mm.

