Venuša

Planéta najpodobnejšia Zemi je pomenovaná po rímskej bohyni lásky a počas jedného dňa má až dva západy Slnka. Jej na prvý pohľad romantický charakter narušuje dážď kyseliny sírovej a povrchová teplota 464 ℃.

Na akú najvyššiu teplotu viete rozohriať rúru u vás doma?

Model Venuše je na námestí 1. mája v Bratislave.

		Venuša	Zem
Vzdialenosť od Slnka	skutočná	0,723 AU	1,000 AU
	v mierke	233 m	322 m
	svetlo od Slnka prejde za	6 m 1 s	8 m 19 s
Rozsah vzdialenosti od Slnka	skutočný	0,718 AU až 0,728 AU	0,983 AU až 1,016 AU
	v mierke	232 až 235 m	317 až 327 m
	svetlo od Slnka prejde za	5 m 59 s až 6 m 3 s	8 m 11 s až 8 m 27 s
Priemer	skutočný	12 104 km	12 742 km
	ako násobok nášho Mesiaca	3,48 x	3,67 x
	v mierke	26,1 mm	27,5 mm
Dĺžka obehu	okolo Slnka	224,7 dní	365,3 dní
Za deň sa posunie o	stupňov	1,6 °	1,0 °
	v našej mierke	650 cm	550 cm
Dĺžka dňa		-5 832,5 hodín	24,0 hodín
Hmotnosť	skutočná	4,868*10²⁴ kg	5,972*10²⁴ kg
	v mierke	48,7 g	59,8 g
	ako násobok nášho Mesiaca	66,2x	81,3x

Stavba modelu Venuše bola podporená mestskou časťou Bratislava-Staré Mesto

Model Venuše a Marsu bol spolufinancovaný Inštitútom zamestnanosti

Správy o Venuši

11. 9.: V pondelok Mesiac zakryje Venušu na dennej oblohe ☼ Denný zákryt jasnej planéty Venuše Mesiacom bude pozorovateľný voľným okom. Nastane doobeda 14. septembra . . .

28. 8.: BepiColombo dorazilo k Merkúru: Začína sa historická fáza usádzania na obežnú dráhu ☼ Spoločná misia ESA a japonskej agentúry JAXA s názvom BepiColombo dosiahla svoj dlho očakávaný míľnik pri najvnútornejšej planéte našej sústavy. Po rokoch zložitých manévrov, gravitačných preletov okolo Zeme, Venuše a samotného Merkúru začína sonda proces svojho finálneho príletu na obežnú dráhu. Táto komplexná operácia si vyžaduje extrémnu presnosť, keďže sonda musí spomaliť a nechať sa zachytiť . . .

26. 8.: Astrobiológia a susedné planéty ☼ Horniny na Marse obsahujú organické látky, hoci nie je známe, či sú biologického pôvodu. Život na Venuši sa však javí ako nepravdepodobný . . .

9. 6.: Venuša a Jupiter sa k sebe zdanlivo priblížia, vidieť to bude do noci ☼ Pozorovať ich bude možné po západe Slnka . . .

3. 6.: Na júnovej večernej oblohe dominujú jasné planéty, objaviť sa môžu aj nočné svietiace oblaky ☼ Na večernej júnovej oblohe sa objaví blízke stretnutie planét Venuše a Jupitera a okolo slnovratu je šanca pozorovať aj nočné svietiace oblaky . . .

1. 6.: Astronomické kalendárium ☼ Jún je mesiacom najkratších nocí v roku. Napriek krátkej astronomickej noci ponúkne viacero zaujímavých úkazov . . .

30. 5.: Úkazy na nočnej oblohe, ktoré nás čakajú v júni 2026 ☼ Mesiac jún prináša zaujímavé úkazy na nočnej oblohe, ako napríklad vzácny zákryt Venuše či meteorické roje . . .

7. 1.: V roku 2026 môžete vidieť úplné zatmenie Slnka. Stačí vycestovať na juh Európy ☼ Uvidíte zatmenie Mesiaca aj konjunkcie planét . . .

5. 8. 2025: August prinesie pozoruhodné vesmírne úkazy ☼ Nedajte si ujsť nebeské úkazy v auguste. Okrem iného nás čaká vzácne stretnutie Venuše a Jupitera či bohatá konštelácia planét koncom augusta . . .

1. 8. 2025: Astronomické kalendárium (august 2025) ☼ Augustové noci každoročne lákajú mnohých pod nočnú oblohu. Prekrásna Mliečna cesta počas teplých nocí, meteorický roj Perzeidy a ďalšie nebeské objekty nás vždy ohúria. Tento august bude okorenený vzácnou konjunkciou dvoch najjasnejších planét viditeľných zo Zeme – Venuše a Jupitera. Mliečna cesta August, rovnako ako . . .

9. 7. 2025: Aktívna Venuša ☼ V roku 1983 vedci zistili, že povrch Venuše je posiaty zvláštnymi kruhovými útvarmi. Tieto zaoblené horské pásy sú známe ako koróny . . .

4. 6. 2025: Planéta Venuša: večer Večernica, ráno Zornička ☼ Počas celého nadchádzajúceho leta nám bude ranné brieždenie spríjemňovať planéta Venuša . . .

2. 6. 2025: Neviditeľná hrozba: Chaotické asteroidy skryté za Venušou môžu potenciálne ohroziť Zem ☼ Za susednou Venušou sa skrývajú asteroidy s reálnym kolíznym rizikom, ktoré zo Zeme nevieme pozorovať. Podľa vedcov, bude nevyhnutné vyslať do vesmíru sondu ktorá by ich dokázala odhaliť . . .

10. 5. 2025: Sovietska sonda sa po 53 rokoch sa zrútila do Indického oceánu ☼ Sonda mala skúmať Venušu, porucha ju uväznila na vysokej eliptickej obežnej dráhe okolo Zeme . . .