Pásmo planétok
Pásmo planétok (správ. hlavný pás planétok alebo hlavný pás asteroidov) je oblasť v slnečnej sústave, ktorá sa nachádza približne medzi obežnými dráhami planét Mars a Jupiter. Nachádza sa tu množstvo nepravidelných telies nazývaných asteroidy alebo planétky. 
Ak ste pozerali Star Wars, lietali tam cez veľmi husté pole asteroidov. Naše pásmo planétok je však veľmi, veľmi riedke: poznáme tam státisíce objektov, avšak ich celková hmotnosť je iba 3 % hmotnosti nášho Mesiaca a v priemere sú od seba vzdialené milión kilometrov – dva a pol násobok vzdialenosti Zeme a Mesiaca. Je problém tam niečo nájsť, nieto trafiť. Preto nie je prekvapivé, že sondy ako Voyger prešli pásmom asteroidov bez ujmy.
Významnejšie planétky
Viac o pásme planétok na wikipédii.
Novinky z pásma planétok
3. 4.: Má život na Zemi mimozemský pôvod? V asteroide našli kompletnú „abecedu“ DNA ☼ Ukazuje sa, že to, čo dnes čítame v molekulách dedičnosti, sa mohlo formovať už vo vesmíre . . .
17. 3.: Asteroid Ryugu má všetky zložky potrebné pre vznik života ☼ Nález japonských vedcov podporuje hypotézu mäkkej panspermie . . .
10. 3.: Ľudstvo prvýkrát upravilo dráhu asteroidu okolo Slnka ☼ Misia Dart bola úspešnejšia, ako si mysleli . . .
13. 2.: ESA podpísala zmluvy na misiu Ramses k asteroidu Apophis ☼ Európska vesmírna agentúra (ESA) urobila zásadný krok k realizácii svojej ambicióznej misie Ramses, ktorej cieľom je preskúmať asteroid Apophis počas jeho historického priblíženia k Zemi v roku 2029. Dňa 10. februára 2026 podpísala agentúra v technologickom centre ESTEC kľúčové kontrakty v celkovej hodnote takmer 90 miliónov eur, ktoré oficiálne spúšťajú fázu konštrukcie, montáže a testovania samo . . .
23. 1.: Obežné dráhy veľmi vzdialených asteroidálnych satelitov ☼ Populácia binárnych asteroidov, ktorých satelit je veľmi vzdialený od materského asteroidu (na obrázku označené VWBA) je malou podmnožinou viacnásobných asteroidov s obežnými dobami desiatky až stovky dní. Vedecký pracovník Astronomického ústavu SAV Marek Husárik so spolupracovníkmi zo zahraničia sa v práci publikovanej v časopise Astronomy and Astrophysics venovali štúdiu takýchto systémov s cieľ . . .
23. 12. 2025: Rok 2026 v astronómii: Čaká nás návrat k Mesiacu, pristátie na asteroide aj zatmenie Slnka ☼ Čakajú nás prelomové misie aj začiatok ostrej prevádzky observatória, od ktorého si vedci sľubujú nevídané objavy . . .
10. 12. 2025: Stopy v mesačnom prachu ☼ Prach z odvrátenej strany Mesiaca, ktorý v júni 2024 priniesla na Zem čínska misia Chang’e-6, obsahuje pozostatky meteoritov . . .
20. 11. 2025: Prelomový míľnik: Objav 40 000 asteroidov blízkych Zemi ☼ Astronómovia nedávno prekonali významný míľnik v planetárnej obrane: objav 40 000 asteroidov blízkych Zemi (NEA). Tieto vesmírne telesá sú skalné zvyšky z formovania slnečnej sústavy, ktorých obežné dráhy ich privádzajú do vzdialenosti približne 45 miliónov kilometrov od obežnej dráhy Zeme. Zatiaľ čo prvý takýto asteroid, Eros, bol objavený už v roku 1898, k exponenciálnemu rastu objavov dochádza . . .
28. 10. 2025: Zem má druhý kvázimesiac, sprevádza nás už desiatky rokov ☼ Astronómovia objavili malý asteroid s názvom 2025 PN7, ktorý sleduje našu planétu na synchronizovanej obežnej dráhe okolo Slnka a správa sa ako druhý mesiac . . .
8. 10. 2025: Jadrový fyzik Ivan Kontuľ: Asteroid 2023 CX1 sa podarilo sledovať z vesmíru až do laboratória ☼ O výskume asteroidu 2023 CX1 a jeho fragmentov, na ktorom sa podieľal aj slovenský tím, sme sa zhovárali s jadrovým fyzikom Ivanom Kontuľom . . .
19. 9. 2025: Je veľký ako autobus a pokúsia na ňom pristáť: Unikátna
vesmírna misia čelí výzvam ☼ Odhalia tajomstvá najmenších asteroidov? Japonská misia má odpovedať na kľúčové otázky . . .
19. 9. 2025: Posledný cieľ misie Hayabusa2 je 4-krát menší a rýchlejšie rotuje ☼ Japonská vesmírna sonda Hayabusa2, ktorá úspešne doručila vzorky z asteroidu Ryugu na Zem, pokračuje vo svojej predĺženej misii. Jej posledný plánovaný cieľ, asteroid 1998 KY26, sa však ukázal byť dramaticky odlišný od pôvodných predpokladov. Nové pozorovania naznačujú, že asteroid je 4-krát menší a rotuje dvakrát rýchlejšie, než sa pôvodne myslelo . . .
18. 9. 2025: V asteroide Ryugu sa kedysi nachádzala voda, ktorá ovplyvnila jeho zloženie ☼ Japonskí vedci sa teraz domnievajú, že srdcom blízkozemského asteroidu Ryugu kedysi prúdila tekutá voda, a to po tom, čo výskumníci zistili niečo nezvyčajné vo vzorkách vesmírnej skaly. Prekvapivé zistenia majú podľa vedcov potenciálne dôsledky aj na to, ako Zem získala vlastnú vodu . . .
12. 9. 2025: „Raz za tisícročie": Asteroid Apophis preletí v roku 2029 blízko Zeme a bude viditeľný voľným okom ☼ Na 13. apríla 2029 sa chystá udalosť, ktorá nemá v novodobej histórii obdoby: asteroid 99942 Apophis – pomenovaný podľa egyptského boha chaosu – preletí bezpečne blízko Zeme a bude pozorovateľný miliardami ľudí voľným okom. Tento prelet predstavuje pre vedcov jedinečný „prírodný experiment raz za tisícročie“, hoci pre verejnosť ide o úchvatné nebeské divadlo . . .
6. 8. 2025: Prvé zábery asteroidov preverili kameru misie Hera až na hranicu jej možností ☼ Vesmírna misia Hera, prvá európska misia zameraná na planetárnu obranu, úspešne prešla kľúčovým testom na svojej ceste k binárnemu asteroidovému systému Didymos. Počas preletu asteroidovým pásom sa tímu ESA podarilo nasmerovať hlavnú kameru sondy na dva vzdialené asteroidy, čím overili jej funkčnosť a citlivosť v drsnom prostredí hlbokého vesmíru . . .

Pásmo planétok
Pásmo planétok (správ. hlavný pás planétok alebo hlavný pás asteroidov) je oblasť v slnečnej sústave, ktorá sa nachádza približne medzi obežnými dráhami planét Mars a Jupiter. Nachádza sa tu napríklad Ceres.. . .
Verná prechádzka slnečnou sústavou v Bratislave a okolí v mierke 1:464 mil.
V tejto mierke má Slnko 3 metre, Zem 2,75 cm a Mesiac 7,5 mm.



