Neptún

Plynný obor Neptún je najvzdialenejšia, ôsma planéta našej slnečnej sústavy.

Neptún je od Slnka vzdialený 30,1 astronomickej jednotky – v mierke nášho projektu je to 9,7 km, teda v centre Vajnor. Preto sme aj prihlásili projekt Vajnorský Neptún. Cieľom projektu je vytvoriť model Neptúna s jeho významnejšími mesiacmi. Nerezový model bude čo najvernejší. Okrem sklonu planéty bude zobrazovať aj sklony obežných dráh jednotlivých mesiacov či rýchlosť ich obehu.

Viac o planéte Neptún

		Neptún	Zem
Vzdialenosť od Slnka	skutočná	30,104 AU	1,000 AU
	v mierke	9,7 km	322 m
	svetlo od Slnka prejde za	4,2 h	8 m 19 s
Rozsah vzdialenosti od Slnka	skutočný	29,812 AU až 30,328 AU	0,983 AU až 1,016 AU
	v mierke	9,6 až 9,8 km	317 až 327 m
	svetlo od Slnka prejde za	4,1 h až 4,2 h	8 m 11 s až 8 m 27 s
Priemer	skutočný	49 528 km	12 742 km
	ako násobok nášho Mesiaca	14,25 x	3,67 x
	v mierke	10,7 cm	27,5 mm
Dĺžka obehu	okolo Slnka	164,8 rokov	365,3 dní
Za deň sa posunie o	stupňov	0,0 °	1,0 °
	v našej mierke	100 cm	550 cm
Hmotnosť	skutočná	1,024*10²⁶ kg	5,972*10²⁴ kg
	v mierke	1,03 kg	59,8 g
	ako násobok nášho Mesiaca	1 390x	81,3x

Mesiace Neptúna

Neptún má vyše desať mesiacov. Najväčší je Triton, ktorý obieha opačným smerom ako väčšina mesiacov našej sústavy. Pravdepodobne bol objektom kuiperovho pásu, ktorý bol zachytený gravitáciou Neptúna.

		Triton
Vzdialenosť od Neptúna	skutočná	354 759 km
	v mierke	76 cm
	svetlo od Neptúna prejde za	1,2 s
Priemer	skutočný	2 700 km
	ako násobok nášho Mesiaca	0,78 x
	v mierke	5,82 mm
Dĺžka obehu	okolo Neptúna	-5,9 dní
Za deň sa posunie o	stupňov	-61,3 °
	v našej mierke	80 cm
Hmotnosť	skutočná	2,139*10²² kg
	v mierke	0,214 g
	ako násobok nášho Mesiaca	0,291x

Zbytných 13 mesiacov je výrazne menších, iba zopár má priemer väčší ako 100 km.

		Despina	Galatea	Proteus	Nereida
Vzdialenosť od Neptúna	skutočná	52 526 km	61 593 km	117 647 km	5 513 400 km
	v mierke	11,3 cm	13,3 cm	25,4 cm	11,9 m
	svetlo od Neptúna prejde za	0,2 s	0,2 s	0,4 s	18,4 s
Priemer	skutočný	150 km	176 km	420 km	340 km
	ako násobok nášho Mesiaca	0,04 x	0,05 x	0,12 x	0,10 x
	v mierke	0,32 mm	0,38 mm	0,91 mm	0,73 mm
Dĺžka obehu	okolo Neptúna	0,3 dní	0,4 dní	1,1 dní	360,1 dní
Za deň sa posunie o	stupňov	1 075,7 °	839,7 °	320,8 °	1,0 °
	v našej mierke	210 cm	190 cm	140 cm	21 cm
Hmotnosť	skutočná	2,100*10¹⁸ kg	3,700*10¹⁸ kg	5,000*10¹⁹ kg	3,100*10¹⁹ kg
	v mierke	0,0000210 g	0,0000370 g	0,000501 g	0,000310 g
	ako násobok nášho Mesiaca	0,0000286x	0,0000504x	0,000680x	0,000422x

Správy o Neptúne

28. 10. 2025: Sústavy ľadových obrov: Čo (ne)vieme o Uráne a Neptúne ☼ Článok uvádza prehľad našich súčasných poznatkov o sústavách Uránu a Neptúna, a tiež aktuálny súbor otázok a motivácií pre ich prieskum . . .

28. 7. 2025: Nenápadný objav znamená, že planét je možno skutočne len osem. Deviata by musela byť od Slnka ďalej, než sa predpokladalo ☼ Vesmírny objekt 2023 KQ14 síce má v priemere okolo tristo kilometrov, no od nás je tak ďaleko, že niet divu, ako dlho sa o jeho existencii nevedelo. Objav zdanlivo bezvýznamného telesa ďaleko za obežnou dráhou Neptúna podstatne zvyšuje pravdepodobnosť, že planét je naozaj len osem. 2023 KQ14, nazývaný aj Amonit, obieha Slnko po veľmi roztiahnutej elipse. V najbližšom [… . . .

26. 2. 2025: Arrokoth – bájna zem na konci sveta ☼ Od preletu sondy New Horizons okolo vzdialeného objektu v páse ľadových telies za Neptúnom uplynulo viac ako 6 rokov. Vedci už vyhodnotili väčšinu získaných údajov, a tak už poznáme prvé charakteristiky tejto zeme na samotnom konci sveta . . .

26. 11. 2024: Na Uráne i Neptúne by podľa novej teórie mohol byť oceán hlboký tisíce kilometrov ☼ Pod namodralou atmosférou planét Urán a Neptún sa možno ukrýva oceán plný vody hlboký až niekoľko tisíc kilometrov . . .

23. 4. 2024: Kuiperov pás neprestáva prekvapovať ☼ Vonkajšie časti Slnečnej sústavy, za orbitou Neptúna, sú mimoriadne rozsiahle a takmer nedostupné našim súčasným technickým schopnostiam. Vínimkou sú len tri americké sondy, Voyager 1, Voyager 2 a New Horizons, ktoré dokázali vydržať dlhé roky aktívne a umožnili tak astronómom poodkryť tajomstvá tejto mimoriadne starej oblasti Slnečnej sústavy a dokonca . . .

6. 1. 2024: Takmer sa nelíšia. Astronómovia ukázali, akú farbu v skutočnosti majú Urán a Neptún ☼ Fotografie sa v minulosti upravovali . . .

1. 12. 2023: Pohybujú sa v podivnej synchronizácii. Vedci objavili šesť nových planét ☼ Pátranie po Zemi 2.0 pokračuje . . .

30. 8. 2023: Zoom: Ako je možné, že cvičíte a nezlepšujete sa ☼ Týždenný podcast o novinkách z vedy . . .

25. 8. 2023: Tajomnú tmavú škvrnu na Neptúne sme konečne pozorovali aj zo Zeme ☼ Astronómovia zaznamenali ďalekohľadom ESO/VLT veľkú tmavú škvrnu v atmosfére planéty Neptún a menšiu svetlú oblasť, ktorá s ňou susedí . . .

18. 8. 2023: Neptún prišiel o oblaky. Čo sa stalo? ☼ Počet oblakov klesol v priebehu mesiacov . . .

18. 4. 2023: Trpasličia planéta s prstencom ☼ Najznámejším objektom s prstencami v našej Slnečnej sústave je planéta Saturn. Svoje vlastné prstence však majú aj všetky ostatné vonkajšie planéty, teda Jupiter, Urán a Neptún, ale aj trpasličia planéta Haumea a asteroid Chariklo. Do tejto kategórie pribudol ďalší objekt. Astronómovia potvrdili existenciu prstenca pri . . .

18. 10. 2022: Diamantový dážď na Neptúne ☼ Fyzik Dominik Kraus s kolegami z Univerzity v Rostocku v Nemecku zistili, že keď sa polyetyléntereftalát alebo PET stlačí na približne miliónnásobok zemského atmosférického tlaku a zahreje na tisíce stupňov Celzia, vytvorí nanodiamanty. Planéty patriace do kategórie ľadových obrov, ako sú Neptún a Urán, majú . . .

22. 9. 2022: Vedci na to čakali desaťročia. Webbov teleskop zachytil detailne planétu Neptún ☼ Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (JWST) na novej snímke detailne zachytil planétu Neptún a jej jemné prachové prstence, čo sa nepodarilo už celé desaťročia . . .

21. 9. 2022: Webbov ďalekohľad zachytil prachové prstence Neptúna ☼ Detailne zachytiť planétu Neptún a jej jemné prachové prstence sa nepodarilo už celé desaťročia . . .

22. 7. 2022: Za hviezdami do Hurbanova ☼ Vznikla v čase, keď vedci predpokladali, že vesmír je statický a nekonečný. Necelých 25 rokov po objavení Neptúna a len tri roky po tom, čo francúzsky astronóm Pierre Jansen objavil pri pozorovaní zatmenia Slnka nový prvok – hélium. Hvezdáreň v Hurbanove bola nielen prvým astrofyzikálnym . . .